Deň 5: Geiranger – Alesund (92 km)

Piaty deň nášho nórskeho dobrodružstva začína v hoteli v dedinke Geiranger. Konečnou stanicou by malo byť pre nás najsevernejšie mesto na našej trase Alesund.

Ráno o 9:00 vyrážame na výletnú plavbu po najkrajšom fjorde v Nórsku – Geirangerfjord. Počasie nám veľmi nepraje (ako vždy pri výletných plavbách), čo ma štve, ale jednoducho sa s tým budem musieť zmieriť.

Druhá výletná plavba – Geirangerfjord

Na palube stretávame aj taliansku dvojicu – našich „parťákov“, ktorí majú približne rovnaký plán ako my. Spoznali sme sa asi v druhom hoteli. Geirangerfjord patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v celom Nórsku a od roku 2005 je zapísaný na zozname prírodného dedičstva UNESCO. Má dĺžku približne 15 km. Ani neviem kde sa skôr pozrieť. Okraje tyrkysovej vody dotvára jedinečná príroda, ktorej kraľujú vysoké kopce, úžasné vodopády a svieža bujná zeleň. Škoda, že na fotkách sa táto krása stráca kvôli zamračenému počasiu a občasnému dažďu. Krajšie počasie nás privíta až pri vylodení v dedinke Hellesylt. 

Neplánovaná cesta trajektom

Priznám sa, že aspoň na dovolenke sa usilujem nechať môj mozog relaxovať a zapínam ho len vo výnimočných prípadoch:-). Na dovolenke typu Fly and Drive sa však tento typ uvažovania možno niekedy nevypláca. Ani raz som deň dopredu neplánovala, ako sa na ďalšie ráno dostaneme z bodu A do bodu B. Veď máme navigáciu a dokonca rozpráva po taliansky, takže sa nemáme čoho báť.

Po približne hodinke a pol cesty mi navigácia hovorí „Prendete il traghetto“ (naloďte sa na trajekt). Chytí ma panika! Na aký trajekt? Ja chcem ísť po ceste! Tu v prístave nikto nie je! Kedy ten trajekt odchádza? Do ktorej čiary sa mám postaviť? Do jednotky? Do dvojky? Do žltej? Zastanem trošku ďalej a čakám čo sa bude diať. Po chvíli príde prvé auto a zaradí sa do bielej jednotky. Posuniem sa teda zaň a chvíľu naberám odvahu, ale skúsim sa ísť šoféra opýtať ako to funguje. Milá Nórka stiahne okienko a perfektne po anglicky ma upokojí aj vysvetlí ako ďalej. Pre istotu sa ešte opýtam, či sa do Alesundu nedá dostať inak ako trajektom. Vybuchne smiechom! Jasné, že nedá! Je to mestečko na ostrovoch. Keby som si včera pozrela pekne celú trasu, však? 

Videla na mne, že som do Nórska zaľúbená, tak sa ma popýtala, čo sme stihli pochodiť a čo máme ešte v pláne. Odporučila mi, aby som na palube trajektu vyskúšala „svele“ s ich typickým hnedým syrom. Vraj ho budem milovať alebo nenávidieť:-).

svele, palacinka, nórsko
Nórske palacinky Svele s divným hnedým syrom:-)

Personál (1 pán) sa doplavil spolu s trajektom. Kúpili sme si lístok a vystúpili sme do palubného baru hľadať tú nórsku špecialitu. V bare nikoho. Žiaden personál. Pozorovali sme najskôr ostatných, ako si tu idú kúpiť kávu alebo niečo iné. Normálne. Samoobsluha. Sám si vezmeš pohárik, vyberieš typ kávy, niečo na zahryznutie, potom prejdeš ku pokladni, oskenuješ kód na kávovom poháriku alebo na inom tovare, vytiahneš platobnú kartu a zaplatíš. Jednoduché! A ozaj, svele som vyskúšala a u mňa bola správna odpoveď B).

Alesund

V Alesunde nás čaká príjemné aj nepríjemné prekvapenie. Príjemným je hotel! Minimalistický škandinávsky štýl ako vidíte v časopisoch o bývaní. Vnútri nádherný čistý interiér s prírodnými materiálmi, pri recepcii obrovský krb, ktorý siaha asi na tretie poschodie a úžasná čitáreň s terasou priamo nad vodou. Najkrajší hotel, v akom sme zatiaľ spali (pre info: Brosundet Alesund)!

Zlá správa? Nemá parkovisko! Za rohom ale vidíme pána parkovať na ulici. Teraz som sa už osmelila a miestnych sa nebojím, takže vyjdem z auta a utekám za ním opýtať sa ako funguje také parkovanie na ulici. On mi hovorí, aby sme rýchlo zaparkovali na posledné voľné miesto, on nás počká a pomôže nám zaplatiť parkovné v parkomate. S jeho pomocou naťukáme číslo nórskej ŠPZ požičanej (hybridnej) Toyoty Yaris a zaplatíme debetnou kartou (ozaj, za tých 7 dní v Nórsku som ja vlastne miestne peniaze ani nevidela:-). A už parkujeme ako domáci. Na ulici. Sme vďační za pomoc, lebo sme ušetrili takmer 30 EUR! (Inak by nás čakala parkovacia garáž s turistickými cenami…

Interiér izieb tiež v tradičnom škandinávskom štýle.

Po asi polhodinkovej sieste, ktorú si moja talianska polovička musí dopriať aj v Škandinávii, sa vyberieme do ulíc. Mesto Alesund patrí medzi svetovú raritu secesnej architektúry. Je „najsevernejším“ mestom na našej trase po južnom Nórsku a priznám sa, že keby som si namiesto plaviek bola zabalila rukavice a čiapku, tu by som ich určite využila! Tesne po obede je teplota 11 stupňov (áno, je začiatok augusta) a fúka pravý severský studený vietor.

Alesund pre gurmánov

Na večeru vyrážame s talianskymi parťákmi. Ja neodolám typickej miestnej rybacej polievke, aj keď ako znalcovi talianskej kuchyne je pre mňa kombinácia losos, krevety a kyslá smotana trošku zvláštna, ale je to skutočná dobrota, zahreje a doplní kalórie:-).

Do hotela sa vrátime neskoro večer, vymeníme si zážitky a zaželáme si dobrú noc. Ja ani tento krát nepozerám na presnú trasu zajtra. Veď som na dovolenke a keby sme aj mali nastúpiť na trajekt, tak to už zvládneme. Dnes som prišla na to, že ja vlastne nechcem nič podrobne plánovať. Podrobný plán „zabíja“ efekt prekvapenia na cestách! Veď každá cesta je kombináciou dobrodružstva a adrenalínu, ktoré treba jednoducho zažiť!

About the author: Gabriela Gurová

Leave a Reply

Your email address will not be published.