Okres Teramo sa nachádza v stredotalianskom regióne Abruzzo, z ktorého pochádza môj manžel. Za tých niekoľko rokov mi čo-to poukazoval a čo-to sa mi podarilo ochutnať.
Ako jeden z mála regiónov má hory aj more, na čo sú jeho obyvatelia patrične hrdí. Do hodinky sa dostanete od mora na lyže alebo vysokohorskú turistiku alebo naopak. Východnú časť obmýva Jadranské more a jeho stred tvorí kostra – Apeniny. Do nadmorskej výšky 100 metrov nájdete lesy a potom do 2 000 metrov trávy a vyššie len skaly. Nie je tu žiadne pásmo kosodreviny aké poznáme z našich Tatier. Najvyšší vrch Corno Grande má 2 912 metrov.
Okrem hôr sa vo vnútrozemí, na rozmedzí okresov Teramo a L’Aquila nachádza aj niekoľko jazier. Tie väčšie sú vytvorené umelo a slúžia na produkciu elektrickej energie. My sme sa boli pozrieť pri jazere Campotosto, ktoré je s rozlohou viac ako 1 400 hektárov druhým najväčším jazerom v Európe. Nachádza sa v nadmorskej výške okolo 1 400 metrov a v jeho okolí ešte stále možno pozorovať panenskú prírodu s pasúcimi sa ovečkami, aj keď zemetrasenia v posledných rokoch aj odtiaľto pomaly „vyháňajú“ miestnych obyvateľov.
Väčšina dediniek v okolí je už vyľudnená. Tých pár s hŕstkou stálych obyvateľov sa však v lete mení na rušné centrá spoločenského života. Dodnes sa zachovala tradícia návratu do rodných dedín otcov alebo starých otcov a tak v auguste, kedy majú Taliani celozávodné dovolenky, sa v malých zabudnutých osadách stretávajú rodáci roztrúsení po celej Európe a organizujú spoločné večere či posedenie pri aperitíve.
Úplný opak je pobrežie, ktoré možno poznáte ako dovolenkovú destináciu Palmová riviéra. Tá sa tiahne regiónmi Marche a Abruzzo. Množstvo obyvateľov sa z hôr presťahovalo práve sem, predovšetkým zo strachu pred zemetrasením.
Raj pre gurmánov
Rovnako ako teritórium, aj kuchyňa okresu Teramo je naozaj rozmanitá a považuje sa za jednu z najlepších kuchýň vôbec. Rozdelila by som ju na „horskú“ a „morskú“.
Fajnšmeker v horách
Najznámejším prvým jedlom (po slovensky rozumej cestoviny alebo ryža) z „horskej“ kuchyne sú určite cestoviny „alla chitarra“, ktoré vyzerajú ako tenké štvorcové špagety s paradajkovou omáčkou a malými mäsovými guľkami. Názov (znamená gitara) dostali kvôli „nástroju“, ktorým sa vyrábajú.
Ďalšou špecialitou sú „scripelle“, ktoré plnia parmezánom a potom zalejú slepačím vývarom. Priznám sa, že mi ich pripravila moja svorka prvýkrát, keď som prišla na návštevu, trápila sa s nimi naozaj dlho a nakoniec som sa jej hanbila povedať, že mi vôbec nechutili. Jednoducho slané palacinky v slepačej polievke. Pre mňa buď jedno alebo druhé:-)
Prvého mája moja svokra, rovnako ako všetky gazdinky v okrese Teramo, pripravuje skutočnú dobrotu – polievku „Virtù“. A to sa naozaj nehanbím prísť ku nej iba tak, na obed, lebo je to skutočné mňam! Je to akási zmes všetkých ingrediencií, ktoré v tom období ponúka miestna záhrada a aj komora (suché a čerstvé strukoviny, zelenina, prosciutto, slaninka, mleté mäso a rôzne druhy cestovín). Príprava trvá straaaaaašne dlho, ale ak budete mať možnosť ochutnať, určite odporúčam!
Ďalšou tradičnou dobrotou, ktorú obľubujú miestni aj všetci návštevníci sú „arrosticini“ – kúsky jahňacieho mäsa na špajdli (po slovensky by sa to asi mohlo preložiť ako špíz). Zo začiatku som sa ich najskôr musela správne naučiť jesť (zahryznúť a ťahať), ale dnes patria medzi moje najobľúbenejšie „letné“ jedlá.
Asi najobľúbenejším jedlom všetkých známych, ktorí sa do kraja môjho manžela prišli pozrieť zo Slovenska chutila „porchetta“. Malá bageta rozkrojená napoly a vnútri jemné mäso z malého pečeného prasiatka.
Inak, Taliani sú takí milovníci jedenia, že túto špecialitu si nenechajú ujsť ani pri návšteve sanktuária ich svätca – sv. Gabriela. Práve tam sa nachádza jedno z dvoch „rodísk“ porchetty. Ktovie, či aj na púte nechodia vlastne kvôli nej:-)
Prímorský labužník
Miestna morská kuchyňa je neuveriteľne pestrá, pretože Jadran je bohatý na morské príšerky a ryby. V každej reštaurácii vám pripravia obrovské množstvo predjedál. Väčšinou sa opýtajú, či jete všetko. Ak odpoviete áno, začnú servírovať všetko možné od výmyslu sveta, teplé, studené aj surové. Menu pokojne obsahuje do 10-12 predjedál, takže ja som po predjedlách dostatočne plná.
Mojím top prvým jedlom z „morskej“ kuchyne je rizoto. Príšerky prehodím manželovi do taniera, ale tá chuť je neopísateľná. Klasikou sú cestoviny „allo scoglio“ (väčšinou špagety alebo linguine – tenučké špagety). Omáčka je pripravená z bielych mušlí, slávok, kalamárov a kreviet. V niektorých reštauráciách sa vás opýtajú, či ich chcete „biele“ – teda len vo vlastnej šťave, alebo „červené“ – teda s paradajkovým základom.
Aby som neukazovala len „domácu“ kuchyňu, tak v „morskej“ reštaurácii ocenenej vidličkou Michelin nám pripravili toto:
Čo inde nenájdete
Mojím najobľúbenejším obdobím na kulinárske zážitky v okrese Teramo, na ktoré sa mimoriadne teším, je leto. Práve vtedy sa v každej trošku väčšej dedinke konajú „sagre“. Je to akýsi festival miestnych špecialít. Každý rok sa snažím zúčastniť sa niekoľkých. Najradšej chodím do stredovekých mestečiek – borghi, ktoré majú úžasnú atmosféru. Miestni pripravia lavičky a stoly. Okolo námestia sú rozložené stánky, v ktorých miestne gazdinky pripravujú to, čo najlepšie pripraviť vedia – domácu kuchyňu. To je skutočný zážitok chutí. Niektoré sagre sú väčšie, máte tam na výber okrem typických jedál aj napríklad pizzu či arrosticini, niektoré prezentujú naozaj len typické jedlo danej dedinky alebo mestečka. Je sa síce z plastových tanierov, ale atmosféra je úžasná! Ľudia zo všetkých kútov Talianska, ale aj sveta, skúšajú nové chute a po večeri hrá živá folklórna alebo rocková kapela. Oplatí sa zažiť.
PS:
Ospravedlňujem sa za niektoré „neoriginálne“ fotky, ale usúďte sami, že liezť svokre do kuchyne s foťákom nie je až taký super nápad:-)
Ak ste vegetariáni, alebo nedajbože vegáni, tak sa v tejto časti Talianska pripravte na diétu:-)
