Dublin za 36 hodín

Do hlavného mesta Írska sme po grófstve Kerry a jednodňovej zastávke v meste Galway u mojich bratrancov dorazili v nedeľu poobede. Počasie nám však praje aj dnes (za 5 dní nepršalo ani raz ani na jednom z 3 miest), takže je čas na príjemnú podvečernú prechádzku. Veď na Dublin s jeho zaujímavými miestami nám zostalo len 36 hodín. 

Okolie rieky Liffey a Temple Bar

Pred západom slnka hrá Dublin krásnymi živými farbami. Naše prvé kroky vedú na promenádu popri rieke Liffey, ktorá kedysi delila mesto na štvrť chudobných a štvrť zámožných. V diaľke vidíme historický most Ha’Penny Bridge z roku 1816, ktorým dnes denne prejde viac ako 30 000 chodcov. V minulosti sa za prechod na opačnú stranu platilo mýto – odtiaľ aj jeho názov „Most za pol penny“.

Rieka Liffey
Najznámejší most v Dubline: Ha’Penny Bridge

Svižným krokom si vykračujeme popri rieke, až kým sa pred nami neotvára najširšia dublinská ulica O’Connell Street. V minulosti bola dejiskom niekoľkých historických udalostí (napríklad Veľkonočného povstania, v ktorom bojovali Íri za nezávislosť od Spojeného kráľovstva). Dnes patrí medzi nákupné ulice a významné dopravné uzly mesta. Uprostred stojí moderná pamiatka The Spire (Ihla) s výškou 120 metrov, ktorú niektorí posmešne nazývajú Why in the Sky (Prečo do nebies). V najvyššom bode má priemer iba 15 cm, ale nedá sa prehliadnuť zo žiadneho miesta v centre.

Ulica O’Connell Street aj s Ihlou:-)

Večer v Dubline nemožno zakončiť inde ako v štvrti Temple Bar plnej tradičných krčiem. Hoci je nedeľa, dav turistov a výrečných Írov diskutuje pri pohári Guinnessu a whisky. Po deviatej večer štrngot aj vravu prehlušuje tradičná írska hudba, ktorá sa ozýva z takmer každého baru.

Hello z Temple Bar!
Čo by to bol za večer v Írsku bez čapovaného Guinnessu?

Hľadali sme hľadali, no nakoniec sme našli: muzikantov s husľami! Takto nejako vyzerá pravá írska krčma aj s pravou írskou atmosférou:

 

Katedrály

V pondelok ráno sa nám vôbec nechce vstávať, ale je to jediný celý deň na prehliadku Dublinu, takže nemáme na výber. Prvými bodmi v zozname sú dve katedrály: najstaršia – Christ Church a najväčšia – Katedrála sv. Patrika.

Katedrála Christ Church z roku 1028 je najstaršou stojacou budovou v meste. Jej podzemie ukrýva najväčšiu kryptu na celých britských ostrovoch. Má nádhernú dlažbu so 64 rôznymi motívmi, ktorú tvorí približne 84 000 kusov (aj keď je reprodukciou, lebo tá originálna bola zničená pri páde strechy v roku 1562).

Katedrála Christ Church – exteriér

Medzi zaujímavosti v katedrále patrí určite chór, relikvia srdca sv. Laurenca O’Toole – patróna Dublinu, rukopis Magny Charty či mumifikovaná mačka a myš, ktoré našli v píšťalách organu v 19. storočí.

Katedrála Christ Church – exteriér
Katedrála Christ Church – interiér
Relikviár so srdcom patróna Dublinu

Najväčšou a najznámejšou dublinskou katedrálou je Katedrála sv. Patrika, patróna Írska. Stojí na mieste, v blízkosti ktorého podľa legendy krstil nových kresťanov samotný sv. Patrik. Jej interiér je tak trochu chrámom a tak trochu múzeom. Zdobia ju nádherné vitráže a vlajky írskych rodov. Pozrieť si môžete aj osobné predmety Jonathana Swifta (autora satirického románu Guliverove cesty), ktorý tu pôsobil ako dekan.

Katedrála sv. Patrika zvonku
Katedrála sv. Patrika zvnútra

Zaujímavým predmetom, ktorý by v katedrále čakal asi málokto sú staré drevené dvere s chýbajúcim panelom. Podľa legendy sa tu zo strachu o svoj život ukryl Lord Ormond. Vysekal do dverí otvor, cez ktorý prestrčil ruku ako symbol žiadosti o zmierenie so znepriateleným rodom. Protistrana ruku prijala a rodiny uzatvorili prímerie.

Dvere zmierenia
Moderný „Pamätný strom“ (Tree of Remembrance): spomienka na všetky obete ozbrojených konfliktov

Vstupné do katedrál je 8 EUR (Katedrála sv. Patrika) a 10 EUR (Katedrála Christ Church) a zahŕňa audiosprievodcu, ktorého vám dajú pri vstupe a vďaka ktorému sa dozviete veľa zaujímavých informácií (dostupné aj v češtine).

Múzeum Guinness

A čo by to bola za návšteva Dublinu, keby sme nenakukli do výroby asi najznámejšieho írskeho produktu – čierneho piva Guinness?

V továrni Guinness Storehouse, ktorá je najnavštevovanejším múzeom v meste, sa „stout“ s dokonale zamatovou textúrou vyrába od roku 1759. Má 7 poschodí a na každom sa dozviete niečo nové: od histórie, cez informácie o surovinách a procese výroby až po tajomstvá reklamy. Návšteva zaujme aj ne-pivára, lebo informácie sú zaujímavo a interaktívne podávané. Po výstupe na 7. poschodie nemožno obísť bar Gravity, v ktorom vám načapujú parádneho Guinnessa a okrem toho sa môžete pokochať nádherným panoramatickým výhľadom na celý Dublin.

 

Na skle nájdete popis miest spojených s pivovarom, ktoré vidieť čo si môžete pri výhľade
Pohľad na areál továrne a mesto
Na správne načapované pivo dozerá sám Arthur Guinness:-)
Špeciálna „pinta“ na špeciálnom mieste…

Areál Trinity College

Trinity College patrí medzi najstaršie a najznámejšie svetové univerzity. Na chvíľku sme sa aj my zamiešali do davu študentov a turistov v univerzitnom kampuse. Zlatým klincom mala byť knižnica, ktorá obsahuje všetky knihy vydané na území Írska (čiže dnes viac ako 3 milióny kníh), ale aj najstarší rukopis evanjelií na svete – Knihu z Kellsu. Škoda len že tu stál rad na minimálne hodinu. Takých 12 hodín v Dubline navyše by preto bodlo. Ale nevadí, keď sa raz vrátime, toto miesto bude určite prvé na zozname!

Areál Trinity College

Dublinská kuchyňa

V Írsku sme za tých pár dní poskúšali všeličo, ale akosi sme nestihli írske národné jedlo – írsky guľáš (Irish Stew), takže Dublin bol poslednou zastávkou, kde sa dala táto chyba napraviť. Irish Stew sa pripravuje z hovädzieho mäsa, mrkvy, zemiakov a samozrejme, piva Guiness😊.  

Feri si v Írsku okrem piva zamiloval sendviče a hovorí, že najlepší bol ten vo verzii s rozbifom.

Zlatý klinec nakoniec: írsky guľáš a sendvič s rozbifom a čedarom

Dublin bol asi najlepšou zastávkou, akú sme na zakončenie dovolenky v Írsku mohli vybrať, aj keď 36 hodín bolo naozaj málo. Nechali sme si tu nejaké resty, takže pri chuti na super atmosféru a parádne pivo aspoň vieme, kde a čo rezervovať. Ale medzičasom treba nájsť odvahu na pohár Nastra Azzurra…😊

About the author: Gabriela Gurová