Už po letnej dovolenke v južnom Nórsku nám obidvom v kútiku duše zostal sen vrátiť sa raz do tejto krajiny, možno v období, kedy je viditeľná polárna žiara. Po večeroch som začala hľadať informácie o najdostupnejšom mieste, ktorým vyzeralo byť mesto Tromso, a postupne organizovať cestu. Na blogoch som sa dočítala, že ideálnym obdobím je čas od októbra do konca marca a rezervovať si treba pobyt aspoň na 4 noci, aby ste čo najviac zvýšili šancu zazrieť tento prírodný úkaz.
V októbri všetko vybavené. Tešíme sa ako malé deti, lebo do Nórska sme sa obidvaja zamilovali. Na programe máme 2 veci: vidieť polárnu žiaru a veľryby.
Na letisku v Ríme vidím e-mail, že kvôli zlému počasiu a snehovej búrke nám výlet spojený s pozorovaním veľrýb zrušili. Začínam mať zlú predtuchu, že predpoveď počasia sa tento krát nemýli.
Cesta na sever je dlhá, lebo si vyžaduje prestup v Osle, ale stojí za to. Letíme s nejakým talianskym raperom, z ktorého sú baby na letisku aj v lietadle úplne hotové.
Večer pristaneme v Tromse, za polárnym kruhom, približne 350 km od Severného pólu. Privíta nás nádherné zasnežené mesto s rušným nočným životom. Bary sú plné ľudí a priznám sa, že doteraz som asi nevidela väčšie množstvo ľudí „pod parou“ na meter štvorcový ako práve tu. Možno to bude tým, že je piatok. Aj reštaurácie sú tu bežne otvorené do polnoci, aj dlhšie, takže Tromso ponúka určite viac ako hocijaké iné približne 80-tisícové mesto.
Efekt polárnej noci
Ráno sa ťažko vstáva. Nakuknem z okna a vidím, že vonku je tma, všetky pouličné svetlá aj vianočné osvetlenie svietia, tak si poviem, že je ešte skoro. Pozriem na hodinky a neverím vlastným očiam! Je 9:10! Od konca novembra do polovice januára je za severným polárnym kruhom obdobie polárnej noci, čo znamená, že Slnko nevychádza nad horizont a aj počas „denných“ hodín zostáva pološero. Neustále pozeráme na hodinky, aj po obede keď vyjdeme z reštaurácie a vonku už znovu svieti osvetlenie.
Hlavná ulica Storgata 
Prístav v Tromso 
Rezidenčná štvrť
Tromso – čo musíte vidieť
Prvý deň začíname prechádzkou po hlavnej ulici Storgata a pokúšame sa rozhliadnuť po okolí, kde ísť a čo určite vidieť. Rozhliada sa ale ťažko, lebo vonku zúri poriadna fujavica. Ešte šťastie, že hotel je úplne v centre (Thon Polar) a hocikedy sa môžeme vrátiť a zohriať čajom alebo čokoládou. Inak, hotel odporúčame, lebo v cene sú zahrnuté naozaj pestré raňajky (ja som začínala aj končila deň lososom, lebo tá chuť je jednoducho vynikajúca) a aj popoludňajšie občerstvenie s kávou, čajom alebo čokoládou a koláčikom.
Snažíme sa vidieť všetky „povinné“ zastávky v Tromse – Polárne múzeum s históriou o výpravách na Severný pól a živote poľovníkov a rybárov v okolí, najstaršiu časť Skansen, katedrálu na námestí aj akvárium Polaria, v ktorom majú niekoľko živočíchov a môžete sa zúčastniť kŕmenia a trénovania tuleňov.
Búrka-nebúrka na programe je ešte návšteva Arktickej katedrály na druhej strane, do ktorej sa dostaneme len cez most Tromso Bridge, ktorý má približne 1 km a spája ostrov s pevninou. Táto stavba má svojský tvar, je postavená z 11 betónových panelov, ktoré symbolizujú 11 apoštolov. Priznám sa, že z interiéru sme zostali trošku sklamaní, ale to bude možno tým, že sme zvyknutí na bohato zdobené talianske chrámy. Zaujala nás len mozaika vpredu a obrovský organ.
Povinnou zastávkou v Tromse je aj lanovka, ale k nej sme ani nešli, lebo bola kvôli silnému vetru zatvorená, čo nám povedali v informačnom centre Visit Tromso. Musím povedať, že v Tromse to na turistov jednoducho vedia. Všetci hovoria perfektne po anglicky a majú v zálohe aj aktivity pre prípad zlého počasia či prerušených plánov.
Tromso – čo musíte zažiť
Oproti informačnému centru sme museli nakuknúť do Magic Ice. Pri dverách nás víta chalan so širokým úsmevom, takže sme hneď vedeli, že je Talian:-). A veru aj bol. Obliekol nás do ponča a prešiel s nami z recepcie do samotného baru – ľadovej komory s teplotou -5 stupňov. Bar zdobí niekoľko sôch vytesaných do ľadu a niekoľko „umeleckých diel“ na stenách. Stoly sú z ľadu, lavičky sú z ľadu, pohár je z ľadu. A nalejú vám typický nórsky likér, ktorý je jednoducho mňam! Aj o 12:00 na obed:-).
Na zdravie pri -5°C!
Ešte jednou povinnou gastronomickou zastávkou bol bar Ølhallen, ktorý je najstarším barom v Tromse a čapujú v ňom 72 druhov pív z najsevernejšieho pivovaru na svete – Mack. Aké pivo si vybrať? Našťastie ponúkajú niekoľko typov „degustačného“ menu s 5 druhmi, takže aj ne-fanúšik piva (ako ja) si vyberie.
Sámovia alebo ako stretnúť skutočných miestnych obyvateľov
Najlepšie sme si ale nechali na koniec. Namiesto veľrýb nám miestni poradili inú aktivitu – návštevu Sámskeho kempu vzdialeného približne pol hodiny autobusom od Tromsa. Sámovia sú pôvodní obyvatelia Škandinávskeho polostrova, ktorí sa živili hlavne rybolovom a chovom sobov a v podstate putovali spolu so sobmi. Dnes ich zostalo už len niekoľko tisíc v Nórsku, Fínsku a v Rusku. V Nórsku platí zákon, že soby môžu vlastniť iba Sámovia, nikto iní.
Naša sprievodkyňa 
Topánky pravých Saamov.
Ráno bolo našou úlohou zobrať vedierka so žrádlom a nakŕmiť približne 200 sobov. A tu sme zažili zimu, ako sa na túto zemepisnú šírku patrí. Tromso sa nachádza pri mori, je to mesto a vďaka pôsobeniu morského prúdu má mierne podnebie (najnižšia teplota bola -2°C). Tu to ale až taká zábava nebola. Mínus 8 stupňov, snehová fujavica a vietor zo severného pólu! Pri fotení sme si museli dať dole rukavice a po pár minútach sme si ani ruky necítili!
Našťastie sme sa mohli schovať a zohriať v obrovskom stane. Horúcu čokoládu mi pripravovala baba z Bratislavy, ktorá bola jediným Slovákom, ktorého sme tu stretli.
Po obede nasledovalo „edukačné“ pásmo. O Sámoch, ich tradíciách a spôsobe života nám porozprávala mladá Sámka. Nakoniec sme si museli všetci – Európania, Japonci aj Američania – zaspievať s ňou joiku – improvizovanú sámsku pesničku! Zážitok na celý život!
A tá polárna žiara?
Tú sme za celý pobyt nevideli, lebo predpovede sa nemýlili. Stále bolo zamračené a snežilo. V jediný večer, kedy sa na 3-4 hodinky vyjasnilo a podľa domácich šanca bola šanca ju uvidieť sme prešli asi 10 km a okrem žltých a červených oblakov nad jazerom Prestvannet (ktoré by možno teoreticky mohli znamenať polárnu žiaru nad nimi) sme žiadnu polárnu žiaru nevideli. Ponaučenie? Dajte na rady múdrejších a ak ju chcete vidieť, vycestujte vo februári.
Ale aj bez polárnej žiary a veľrýb bolo Tromso úžasným severským dobrodružstvom! A keďže ja mám ešte jeden cestovateľský sen v Nórsku a s touto krajinou nám zostali nejaké resty, Vi ses, Norge!
